Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

História obce

Vznik obce
Kedy a ako vznikla obec, o tom niet žiadnych písomných dokumentov. Najstarší dokument sa datuje z r. 1244, v ktorom je obec Pruské spomínaná pod menom terra Pruska. Tento dokument je registrovaný pod číslom 266 v Diplomatickom archíve, nehovorí však o založení obce. Nakoľko tento, ako aj iné dokumenty, spomínajúce okolité obce, prezrádzajú nám dosť vysoký stupeň hospodárskeho, sociálneho a právneho vývoja už v 13.storočí, môžeme predpokladať, že obec bola založená v storočiach predchádzajúcich. Keď koncom 18. storočia zrúcali starý kostol, v hlavnom oltári našli kameň, do ktorého bolo vyryté, že kostol bol stavaný v roku 1221. Z toho vyplýva, že už vtedy obec jestvovala.

Názov obce

Stredné Považie, teda Trenčianska župa, sa kolonizovala v časoch starého Slovenska osadníkmi, pochádzajúcimi zo Sliezska a severnejších krajov pripadajúcich až do Pruska, ktoré bolo v tých časoch ešte slavianske. Takto obec dostala meno po svojich najstarších obyvateľoch. Na takéto prípady odvodenia mena obce na Slovensku je viac prípadov. V neskorších spisoch je spomínaná ýmito menami: Presca, Prusca, Possessio seu villa Pruschene, Pruske, Prozka, Prwska, Possessio Prwzka, Pryska, Possessio Pruske, Prwsk. V roku 1905 bolo meno obce pomaďarčené na Poroszka, ktorý názov v úradnom styku sa udržal až do roku 1918. V reči ľudu sa zachoval starý názov Pruské.
Čast obce Výčapy
Taktiež úradné listiny spomínajú, že neďaleko Pruského, smerom na východ, jestvovala ešte jedna osada pod menom Výčap alebo Výčapy. Majitelia tejto osady v najstarších časoch boli poddaní Trenčianskeho hradu, povýšení do stavu zemianskeho. Neskôr Výčapy kráľ daroval istému BECEND-ovi, ktorého otec je spomínaný pod menom Mikuláš. Neskôr sa osada Výčapy stala majetkom Vršateckého hradu. V roku 1243 hranice chotára Výčap sa udávajú:
rieka Váh, močiar Puruszka, voda Tuchyňa a hranice Moravy. Z toho vysvitá, že obec ležala medzi Pruským a Tuchyňou a bola totožná s východnou časťou terajšieho Pruského, ktorá si zachovala svoje staré meno (Výčapy). Mená Močiarová a Močiary, mená to honov južného chotára obce Pruské dokazujú, že tam museli byť močiare, z ktorých jeden a to močiar Puruszka spomínajú aj staré dokumenty ako hranicu pre Výčapy. Tieto močiare boli vysušené až v neskorších časoch, keď potoky zbiehajúce zo svahov vršateckých hôr boli v dolnom toku odvodnené. Ide najmä o potok stekajúci z Chrasti a o potok Podhradský. Najstaršia listina, ktorá hovorí o Výčapoch sa datuje z roku 1242 a nachádza sa v Diplomatickom archíve pod č. 257. V tomto dokumente je spomínaná ako terra Wychap. Neskoršie listiny ju spomínjaú ako terra Wycap, possesio seu villa Wychapy, possesic Wychap, Wycsap, Wyčap, Wicepa, Wicap.

Časť obce Podvažie
Začiatky osídlenia osady neskôr pomenovanej Podvažie možno datovať do obdobia udelených
prvých mestských výsad Ilave v rokoch 1330 - 1335. Medzi prvými privilégiami bolo určite aj právo prievozníctva cez Váh, aby sa zabezpečila preprava obchodníkov, trhovníkov a kupcov cez vodnú prekážku. Táto činnosť patrila Podvažanom a neskôr i opravy drevených mostov. V listinách z rokov 1460 a 1461 sa píše o spore Ilavčanov so zemepánom v Pominovci, kde sa poukazuje na kráľovské zeme a majer vo vlastníctve za Váhom, od nepamäti Ilavčanmi. Názov samotného osídlenia sa neuvádza, nakoľko sa chcela zdôrazniť príslušnosť k Ilave. Až v listine vydanej kráľom Matejom Korvínom zo dňa 26. januára 1473, ktorou odobruje prevod majetkov zo zemepána Blažeja Magyara na jeho zaťa Pavla Kinisziho sa v súpise panstva spomína samostatná obec Podvažie. Z toho vyplýva, že v roku 1473 mala obec svojho richtára a vlastný chotár. Z niekdajšej osady zviazanej s Ilavou sa postupne vyvinula samostatná obec. Názov sa ustálil podľa jej polohy, nakoľko sa nachádzala pod Váhom — Podvažie. Čiže - poniže Váhu a chotár bol často povodňami zaplavovaný. Hlavným zmyslom obce bolo zabezpečovať prievoz cez rieku, pokiaľ sa jej koryto nevzdialilo k Pruskému. V starých listinách sa píše, že kostolík v Pominovci z 12. storočia bol päťkrát na pravej a štyrikrát na í’avej strane „bludára”. V roku 2003 si občania pripomenuli 530 výročie prvej písomnej zmienky o obci a tiež 190 výročie jej zániku a presídlenia na pravý breh Váhu

Časť obce Savčina
V záznamoch sú zmienky o existujúcom starom majeri, ktorý vlastnil príslušník zemianskeho rodu z Mikušoviec Štefan Budjač prímením Turek s manželkou Annou Koyšovou (tiež zo zemianskeho rodu), ktorého potomkovia žijú doteraz v Savčinej. Jeho predok, kastelán a kapitán hradu Vršatec Ondrej Budjač bojoval po boku pána hradu Imricha proti Turkom v roku 1640. Na začiatku 19. storočia bol postavený nový majer (na parcele č. 19). Patril panstvu Buchlovice. Správcom majera a zároveň richtárom obce bol Štefan Lindisch, ktorý je spomínaný aj v záväzku (sľube) proti morovej rane z roku 1831. Na novom majeri boli aj remeslá.

Obec patrila pod panstvo Vršatec, jeho majitelia sa často menili (Ludányovci, Jakušičovci, Koniggsegovci). V stredovekých listinách Pruské bývalo označované ako OPPIDIUM – mestečko, malo právo konať 5 – x do roka dobytčie i výkladné jarmoky. 

Ďalšie významné  udalosti:
1642 - v rámci rekatolizácie regiónu bol postavený františkánsky kláštor a rehoľa františkánov začala pôsobiť v obci na pozvanie biskupa Juraja JAKUŠIČA, vesprémskeho a jágerského biskupa - majiteľa Vršatského panstva.
1780 – dostavaný barokový rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, pri prácach nájdený základný kameň pôvod.kostola, datovaný z roku 1221.
1787 – zomrel Hugolín Martin Gavlovič, najvýznamnejší autor didakticko – reflexívnej lyriky slovenskej barokovej literatúry, tretí Slovák zapísaný v zozname UNESCO, františkánsky kňaz, ktorý pôsobil v obci od roku 1846. Je pochovaný v krypte františkánskeho kláštora v Pruskom.
1910 – začala premávať železničná doprava na trase Nemšová – Lednické Rovne
1942 – 1948 – dostavaná budova základnej školy
1950 – násilná internácia všetkých reholí na Slovensku, taktiež rehole františkánov v Pruskom
1969 – postavená budova Telovýchovnej jednoty Považan Pruské
1975 – postavené Obvodné zdravotné stredisko v Pruskom
1986 – postavená nová Materská škola v Pruskom
1993 – dokončená prístavba budovy Základnej školy 
Prvá svetová vojna 
Dňa 4. augusta 1914 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia, zverejnená v obci Pruské bubnovaním. Každý občan do 50 rokov musel ihneď narukovať k svojmu vojenskému útvaru. Počas vojny nastáva hospodársky, kultúrny, sociálny i mravný úpadok. Vo vojne zahynulo z obce 24 vojakov a zajatých bolo 37 vojakov. Zajatých bolo najviac v Rusku (33 osôb), v Taliansku (Zigmund Kapila st., Jozef Prekop, Gustav Mišík) a v Rumunsku (Michal Greguška. Z Pruského vo vojne zahynuli: Emil Petrušek, Ján Kopšo, František Pagáč Ištrn, Urban Buday Valo, Ondrej Habšuda, Ernest Minárik, Pavel Minárik, Jozef Prekop, Jozef Vodička, Ondrej Drábik, Karol Jakúbek, Fero Pagáč, Štefan Kalus Pagáč, Jozef Prekop Štefina, Pavel Janík, Ján Sajc, František Novotný, Letko, Ignác Horn, Jakus Horn, Izidor Gross, Ernest Michálke, Štefanec, Jozef Kebis.
Druhá svetová vojna
Roky 1939 – 1945 boli veľmi rušné. Dňa 1. 9. 1939 vypukla druhá svetová vojna. Časť záložníkov bola zmobilizovaná z príležitosti nemeckého ťaženia proti Poľsku. Príslušníci slovenskej armády tu vykonávali zaisťovacie služby. Keďže naše územie bolo pod vplyvom nemeckej diktatúry, aj náš život, najmä hospodársky a politický sa musel podrobiť záujmom a potrebám nemeckej mašinérie. Rástli protižidovské opatrenia, ktoré vyústili v odvlečení židov najprv do pracovných táborov na území Slovenska a neskôr do koncentračných táborov. Z obce Pruské bolo takto odvlečených 10 osôb, z ktorých ani jedna sa nevrátila. Ostala opustená židovská modlitebňa (slúžila Židom z celého okolia), potom sa stala skladiskom sena a napokon bola bezohľadne zbúraná a na jej mieste je doposiaľ prázdne miesto. Dnes už len starší obyvatelia Pruského vedia, že toto miesto bolo posvätným pre ich židovských spoluobčanov. Domy po židovských občanoch odkúpili tunajší občania. Podobne tomu bolo aj s pozemkami a inými objektmi. Pretože nad naším územím prelietali lietadlá bojujúcich strán (americké a anglické) vo večerných a nočných hodinách platili nariadenia o zatemnení. V obciach boli zriadené poplachové sirény, ktoré občanov mali nabádať k ostražitosti pred možnosťou nepriateľského náletu. Na územie chotára počas vojny nepadla žiadna bomba, ale bolo počuť silné detonácie, keď bola bombardovaná továreň v Dubnici nad Váhom. V druhej svetovej vojne na ruskom území padli: Anton Štefanec, Anton Šuman a Ján Zlatoš. Ranený bol Jozef Huňa. Bola mu amputovaná pravá noha. Koncom vojny v tunajšom kaštieli bola zriadená menšia posádka nemeckých vojsk, v ktorej bola zriadená poddôstojnícka škola. 1. mája 1945 sa všetky nemecké jednotky z Pruského, prenasledované partizánskymi jednotkami presunuli na územie susednej Moravy.
Povojnové oodobie
Funkciu bývalého starostu obce, obecnej rady i zastupiteľstva prevzal Revolučný národný výbor v Pruskom, ktorý sa v obci ustanovil ešte podľa pokynov československej vlády v exile a fungoval až do volieb v roku 1946. Na potrestanie exponentov minulého režimu podľa retribučného dekrétu prezidenta republiky boli zriadené ľudové súdy. Previnilcov s činnosťou v miestnom rámci u nás súdil miestny ľudový súd v Pruskom. V 50. rokoch došlo k viacerým násilným domovým prehliadkam, k znárodneniu majetku. Bolo založené poľnohospodárske družstvo. Došlo k násilnému zrušeniu mníšskych rádov. V 60. rokoch došlo k čiastočnému rozvoju rozvoju obce, ktorá sa stala strediskovou obcou.
Súčasnosť
Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2001, obec Pruské mala 2089 trvale bývajúcich obyvateľov. Zo štatistických údajov ďalej vyplýva, že obec je takmer čisto slovenskej národnosti. Až 2055 obyvateľov sa hlásilo k slovenskej národnosti, čo predstavuje 98,98 %. Ďalej sa prihlásilo 18 obyvateľov k českej národnosti, k maďarskej národnosti 2 obyvatelia, k rómskej národnosti 1 obyvateľ a k ukrajinskej národnosti taktiež 1 obyvateľ. Najväčšie zastúpenie spomedzi registrovaných náboženských cirkví a spoločností má rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa prihlásilo 1944 obyvateľov. V rozsiahlom anglickom parku sa nachádza renesančný kaštieľ, ktorý postavili koncom 16. storočia. V súčasnosti sú priestory kaštieľa i jeho okolia využívané ako Stredná odborná škola (kedysi PTŠ - Poľnohospodárska a technická škola, neskôr SOUP - Stredné odborné učilište poľnohospodárske a ZSŠP - Združená stredná škola poľnohospodárska).  Toto zariadenie ako jediné v obci poskytuje aj ubytovacie služby.
Taktiež v priestoroch bývalého františkánskeho kláštora je dnes Domov sociálnej starostlivosti (predtým Domov dôchodcov).
Vo farskej záhrade sa nachádzajú tri unikátne kusy tisu obyčajného. Ich vek sa odhaduje na 700 rokov a sú chránenou kultúrnou pamiatkou.
V súčasnej dobe je Pruské strediskovou obcou. Je dobre vybavená sieťou zariadení ostatnej sociálnej infraštruktúry. Nachádza sa tu Základná škola Hugolína Gavloviča s materskou školou, Stredná odborná škola, obvodné zdravotné stredisko. V obci podniká 120 živnostníkov, ktorí poskytujú širokú škálu služieb na veľmi dobrej úrovni.


 

Za obsah zodpovedá
Ing. Peter PECUŠ

dnes je: 26.5.2017

meniny má: Dušan

webygroup
ÚvodÚvodná stránka