Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Obecná knižnica

Otváracie hodiny Obecnej knižnice

Obecná knižnica sa nachádza v Základnej škole s Materskou školou Hugolína Gavloviča v Pruskom, na prízemí.

Otváracie hodiny Obecnej knižnice

 

Pondelok od 13.00 - 17.00 hod.

Štvrtok od 15.00 - 17.00 hod.

Kontakt:

Základná škola Hugolína Gavloviča s Materskou školou

Pruské 369, 018 52  Pruské

tel.: 042/4492 647 - p. Jakúbková, 042/444 17 71 - riaditeľ

www.zspruske.sk

 

V obecnej knižnici sa momentálne nachádza viac ako 10.000 knižných titulov, ktoré sa každoročne aktualizujú a doplňujú v rámci finančných možností zriaďovateľa.

Súčasná obecná knižnica prirodzene nadväzuje na činnosť predchádzajúcich knižníc.

 


 

Literárna činnosť
V obci boli viaceré knižnice. Kláštornú založili v roku 1789 a v roku 1885 mala 2503 zväzkov (zachovali sa z nej dva inventáre). Dôležitú úlohu na kultúrnom rozvoji obce zohrala farská knižnica. Opatrovala mnoho pamiatok, najmä hudobných, už od 17. storočia. Zemepáni podporovali jej rozvoj finančne i materiálne, ako o tom svedčí najstaršia kanonická vizitácia pruštianskej fary z roku 1692, v ktorej je výpis z testamentu Imricha Jakušiča. Miestni farári, z ktorých viacerí boli aj literárne činní, zaiste cieľavedome budovali farskú knižnicu. Literátov žijúcich v Pruskom a v okolí môžeme rozčleniť do troch skupín: rehoľníci pôsobiaci vo františkánskom kláštore, miestni farári – spisovatelia a príslušníci okolitých šľachtických rodov. Základným spoločným znakom literárnej i pastoračnej činnosti bolo používanie predbernolákovskej slovenčiny blízkej ľudu. Ňou písal Imrich Terchovič v poslednom desaťročí 17. storočia svoje kázne, v ktorých okrem sociálneho cítenia prebleskujú prvky slovenského národného uvedomenia; používa termín slovenská krajina, hovorí o národnostnom útlaku Slovákov. Ďalší rehoľník Benignus Smrtník (1650-1710), ktorý pôsobil desať rokov v Pruskom, napísal dve práce, z ktorých prvú Poklad serafínsky vydal v biblickej češtine a druhú Kunšt dobre umriti v slovakizovanej češtine. V Pruskom vytvoril v bernolákovčine značnú časť svojho sedemnásťzväzkového diela plodný bernolákovský spisovateľ Vojtech Anton Gazda (1741-1817). V 18. storočí pôsobili v Pruskom ako miestni farári – literáti Anton Ďateľ a Jozef Nejedlý, obaja zakladajúci členovia Slovenského učeného tovarišstva a jeho mecéni. V 19. storočí tu pôsobil Jozef Kompánek (1856-1917). Kultúrnemu rozvoju Pruského a okolia prispeli aj niektorí členovia zemepanských rodov, a to nielen utváraním materiálnych podmienok, ale aj osobnou účasťou na šírení vzdelanosti. Významným slovenským rodom boli Madočániovci. Pochádzali z Liptovských Madočian a od začiatku 16. storočia trvalo žili v Horovciach a Miticiach. Najproduktívnejším autorom v Pruskom bol Hugolín Gavlovič, ktorý v obci a v blízkych Horovciach vytvoril celé rozsiahle dielo. Od roku 1962 už takmer tradične býva, že Odbor školstva a kultúry ONV a miestny národný výbor poriadajú „Večer poézie a prózy“ na počesť Hugolína Gavloviča. Takýchto večerov sa zúčastňujú recitátori, interpreti prózy, súťaže tvorivosti mládeže a pracujúcich v okrese, z ktorých najlepší vystupujú na tomto podujatí. Súťaže sa zúčastnili aj žiaci Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Pruskom, z ktorých niektorí reprezentovali náš okres aj na Krajskej prehliadke v Sládkovičovej Radvani.


 

Za obsah zodpovedá
Ing. Peter PECUŠ

dnes je: 19.10.2017

meniny má: Kristián

webygroup
ÚvodÚvodná stránka